Je pekný upršaný jarný deň. No niekto ho musí silou-mocou narušiť.
Ľudia si vybehli do parku na prechádzku, deti si to rozdávali v pieskovisku...nie, žartujem, bili sa lopatkami.
A kto je teda náš narušiteľ? "Vlasaté opice očividne ešte nevymreli...," čuduje sa mladý pán, ktorého zastavilo naše spravodajstvo.
Ten "zvláštny" chlapík mal však v ruke niečo, čoho sa ostatní boja - zbraň. Ale nikto nemohol tušiť, že je to naozaj hračka a že ju ukradol malému chlapcovi, ktorý momentálne vyplakáva slzavé údolie...
Chlapík s atrapou zbrane začal nepríčetne behať po parku ako naspeedovaná veverka. Náhodní okoloidúci boli toho dojmu, že si niečo šlahol. Po chvíľe zbesilého pobehovania sem a tam pridal aj bojové pokriky: "Ja ťa zabijem, ty zmrde!" Rodičia v parku rýchlo nahádzali deti do kočíkov a s krikom utekali preč. Až po chvíli sa chlapík zastavil, aby nabral energiu na prípadný ďalší umelecký výstup. No potom si to rozmysel. Pomaly sa prikrádal k jednej jedinej osobe v celom parku. Na lavičke sedela stará hluchá panička, ružový vyčačaný pudlík okolo nej pojašene pobehoval, kým ona si listovala v Playboyi.
Vyskočil na ňu spoza lavičky s otázkou: "Babi, nevideli ste tu takú ošklivú ľudskú bytosť? Je chlpatý, škaredý, nevie spievať a navyše smrdí. Hovorí si Rytmus." Stará pani ho však nepočula, akurát videla jeho prehnanú gestikuláciu. Nazdávala sa, že ju chce okradnúť. Zobrala svoju kabelôčku, na pohľad by sa do nej zmestili akurát kapesníky, a rýchlo sa ňou ohnala. Netrafila. Chlapík sa jej ju pokúsil vytrhnúť, no jej druhý pokus bol už úspešný. Malá kabelka trafila napádateľa rovno do hlavy. "Babi nosí v kabelke tehly?," začudovane sa otriasal zo šoku neznámy chlapík. Stará pani napchala pudlíka do kabelky a utekala čo jej štekle stačili.
Posadil sa s boľavou hlavou na lavičku. "Kde toho retarda nájdem?!" Vstal a pobral sa smerom ku svojmu autu, že na dnes ukončí pátranie. No jeho auto z ničoho nič vzbĺklo plameňmi. "Ten magor mi podpálil auto!" Rýchlo bežal ku autu aspoň niečo zachrániť. Za stieračmi ležal akýsi lístok, plamene sa ku nemu ešte nedostali. "Mňa drbne, mohol mi nechať pozvánku na svoj koncert?!," vrieskal na celú ulicu ako zmyslov zbavený. Pomaly sa dopotácal naspäť k lavičke, no netrafil na sedaciu časť a skončil na zemi.
Kým sa zhováral sám so sebou, začalo za ním niečo buchotať. Zvuk vychádzal z kontajnerov. Vstal a podišiel bližšie.
Opatrne otvoril poklopec...a vtom vypleštil oči a skríkol: "Ááá kurváá!" V kontajneri ležal starý dobrý kamoš Rytmus. "Chrápe jak divá sviňa". Rytmus sa trochu pohol, obzvlášť hlasno zachrnel a znovu zaspal. Chlapík chytil kontajner po oboch stranách a prudko ho rozkýval. "Ten feťák je ťažší, než som si myslel!," fučal od námahy. Potom kontajner rozhúpal poslednýkrát a zrazu sa prevrátil.
Rytmus sa aj s odpadkami vysypal von. "Kristova noha, ten chlap sa snáď aj posral!," povedal, keď uvidel hnedo zafarbené isté miesta na jeho nohaviciach. Postavil sa nad Rytmusa. Ten sa pomaly preberal. Pokúsil sa vstať. Potom sa pár krokov tackal ako ožratý, no potom to vzdal. Sfeteným pohľadom hľadeľ do neurčita.
"Ja som tu," zvolal chlapík pri pohľade na dezorientovaného Rytmusa. Ten podišiel k stromu a začal sa mu rozprávať: "To je môj dom, nájdi si iný," mysliac pritom na kontajner, z ktorého ho chlapík vysypal. Rytmus sa pokúsil uštedriť stromu kopanec pri myšlienke, že je to človek a nie kus dreva. Skončilo to tak, že Rytmus skončil s boľavým palcom na zemi. Chlapík doňho začal šťuchať špičkou topánky: "Fuj, potom si ju budem musieť dezinfikovať." Chytil Rytmusa a s námahou ho postavil na nohy.
Zatriasol ním: "Ži! Chcem si s tebou niečo vybaviť!" Zrazu ucítil, ako mu Rytmusovo telo pod prstami ochabuje. Tak ho pustil. Ten sa celou svojou váhou roztiahol na zemi. Chlapík si poťukal na čelo: "Blbec."
Otočil sa na odchod, no o chvíľu sa stalo niečo nečakané. Rytmus zrazu zo zeme zvolal: "Kto ma volal?" Vyzeral ku(ne)podivu ako nepríčetný. Vyskočil na nohy bez najmenšej námahy a začal sa debilne usmievať. "Zaspievam ti niečo!"
"Prosím, len to nie," zafňukal chlapík. Ale milý Rytmus sa pustil do akéhosi mierne nezrozumiteľného spevu. Či ako sa jeho prejav dá nazvať. "Nad Tatrankou sa blýska..," bol jeho chabý pokus o hymnu, "..hmm to asi nebude ono. Nevadí." Potom vyceril zuby, začal sa pohupovať do "rytmu" a jeho slová zneli: "Jau-jau-jjj-jau-jjjau, jebe jeb-jeb-jeb-jebe, babke to zas dobre jebe!"
Žádné komentáře:
Okomentovat